0903 909 919
baner

Akné

Acne vulgaris je chronické zápalové ochorenie postihujúce predovšetkým mazové žľazy a vlasové folikuly. Výskyt sa popisuje už u novorodencov a dojčiat, ale najčastejšie postihuje mladých ľudí  v pubertálnom veku, len zriedkavo pretrváva aj v dospelosti. Patrí medzi neinfekčné multifaktoriálne ochorenia. Postihuje najmä oblasti kože bohaté na folikuly mazových žliaz – tvár (čelo, dolné partie tváre a bradu), hornú časť trupu najmä v oblasti chrbta, ramená.

Chronický zápal mazových žliaz alebo vlasových folikulov vzniká upchatím ich vývodov a pokračuje rozvojom nezápalových (mikrokomedónov a komedónov) alebo zápalových lézií (papúl, pustúl, cýst). Primárnym prejavom akné je uzatvorený, biely komedón, neskôr vzniká otvorený - čierny komedón. Čierne sfarbenie je spôsobené melanínom. Komedóny sa postupne zápalovo premieňajú, vznikajú papuly a pustuly, v tažších prípadoch infiltráty, abscesy a mazové alebo rohové cysty. Zápal nemá infekčný charakter, vzniká ako reakcia na cudzorodý materiál upchávajúci folikul.

V patogenéze hrá významnú úlohu nadmerná tvorba mazu, retencia rohoviny v ústiach folikulov a následná kolonizácia ložísk anaeróbnou baktériou Propionibacterium acnes. Papuly a pustuly sa hoja v priebehu niekoľkých dní, väčšinou bez jazvy, no väčšie zápalové procesy môžu zanechať jazvu (častějšie vpadnutú, niekedy však keloidne vyvýšenú). Veľký význam v patogenéze akné majú genetické vplyvy (počet a funkcia mazových žliaz, tvorba keratínu a hormonálne vplyvy – androgény tlmia, estrogény stimulujú tvorbu mazu, ale aj iné hormóny ako glukokortikoidy nadobličiek, hormóny štítnej žľazy a hypofýzy), porucha keratinizácie, bakteriálna kožná flóra, imunitné mechanizmy a zápal.

Podľa prevládajúceho typu eflorescencií môžeme akné klinicky rozdeliť na niekoľko typov:
 
  • acne comedonica,
  • acne papulosa,
  • acne pustulosa,
  • acne cystica a nodulocystica,
  • acne indurata et abscedens,
  • acne conglobata.
     
Poznáme niekoľko klinických manifestácií akné.  Acne neonatorum vzniká väčšinou v prvom týždni života, spontánne mizne do dvoch mesiacov. Drobné, zápalové prejavy sú najčastejšie lokalizované na čele a lícach. Je podmienené transplacentárnou stimulácou nadobličiek novorodenca so zvýšenou produkciou steroidov a adrenálnych androgénov po pôrode. Acne infantum vzniká najmä u chlapcov okolo 3. mesiaca veku a obvykle ustupuje do 7 mesiaca. Vzniká  v dôsledku rýchleho poklesu estrogénov u novorodenca po pôrode a následnom zvýšení vylučovania gonadotropínov a nadprodukcii testosterónu v testes (negatívna spätná väzba). Acne excoriata vzniká škriabaním a vymačkáváním často pôvodne nenápadných prejavov akné. Následná zápalová reakcia býva často výraznejšia, hojenie zdĺhavejšie, vznikajú exkoriácie, krvavé krustičky, ktoré sa často hoja hyperpigmentáciou alebo jazvou. Acne postpubertalis vzniká až v dospelosti, obvykle po 18 roku a to bez ohľadu na výskyt akné v období puberty. Typická je premenštruálna exacerbácia. Príčinou býva zvýšená citlivosť mazových žliaz k androgénnym hormónom.

K ťažkým, ale veľmi zriedkavým formám akné prejavujúcich sa už u starších detí a mladších dospelých patria - acne conglobata (velké splývajúce zápalové hrboly a abscesy, nekrózy, tvoria sa rozsiahle atrofické alebo hypertrofické jazvy najmä na hrudníku, chrbte, ramenách, ale tvár býva postihnutá zriedka), acne inversa (splývajúce abscesy s hemoragicko-purulentným obsahom postihujúce intertriginóznu oblasť s postihnutím apokrinných žliaz, býva prítomná hypoalbuminémia, porucha bunkovej imunity, znížená sérová hladina železa) a acne fulminans ktoré prebieha ako akútne, život ohrozujúce ochorenie s celkovou zápalovou aktivitou (horúčka, bolesti kĺbov, svalov, chudnutím a nevoľnosťou, zvýšenou sedimentáciou a leukocytózou a vyžaduje hospitalizáciu, podávánie celkových kortikoidov a antibiotík).

V rámci diferenciálnej diagnostiky treba vylúčiť napríklad acne cosmetica, ktoré vzniká nadužíváním kozmetických krémov, pleťových mliek, ale aj niektorých mydiel, akné z fyzikálnych príčin – mechanické (trením), UV žiarením, používaním nevhodných opalovacích krémov a olejov, acne medicamentosa,  kde príčinou býva užívanie niektorých liekov (steroidy,  antiepileptiká, sedatíva, perorálne kontraceptíva, vitamín B6 a B12, antibiotiká, cyklosporín A a iné).
Pri dlhodobej liečbe širokospektrálnymi antibiotikami môže vzniknúť gramnegatívna folikulitída, kedy dochádza k redukcii množstva propionibaktérií a ostatných kožných saprofytov a toto vedie k premnoženiu gramnegatívnych baktérií (Klebsiella, Enterobakterie, E. Coli, Proteus).
 
Liečba akné má začať, akonáhle dôjde k výskytu prvých prejavov - komedónov. Tak je možné zabrániť rozvoju tažších foriem a prípadnému jazveniu. Keďže sa jedná o chronické ochorenie, efekt liečby býva viditeľný až za niekoľko dní až týždňov. Voľba liečby je daná závažnosťou klinického obrazu (počtom a charakterom kožných eflorescencií, rozsahom postihnutia kože, dĺžkou ochorenia a spôsobom hojenia). Preferuje sa kombinácia lokálnych liečebných prípravkov (začína se jedným prípravkom a pri dobrej znášanlivosti a potrebe sa postupne pridáva ďalší liek) a neskôr, ak je to potrebné sa podávajú aj prípravky s celkovým účinkom (retinoidy, ATB – klindamycín, erytromycín). Liečba býva dlhodobá, dôležitá je udržovacia liečba vo fáze remisie a aktívna spolupráca pacienta.

K ďalším odporúčaniam patrí:

  • pravidelné mechanické čistenie pleti (cca 2× týždenne), po naparení je dôležité odstránenie komedónov ako prevencia rozvoja zápalových lézí, odstraňovanie odumretých buniek exfoliačnými prípravkami, 
  • nevytláčať, neškrábať,
  • nepoužívať prípravky ktoré nadmerne odmasťujú a vysušujú pokožku (mydlo, gel, alkoholové prípravky), nevhodne zvolené kozmetické prípravky môžu mastnú pleť jednak vysušovať alebo naopak spôsobiť upchávanie pórov a tým celý problém zhoršovať
  • vyhýbať sa čistiacim prípravkom s obsahom alkoholu ktoré pleť nadmerne vysušujú, čo následne vedie k zvýšenej funkcii mazových žliaz a tým ešte intenzívnejšiemu masteniu pleti, treba voliť prípravky, ktoré vyčistia pleť šetrným spôsobom a nebudú ju nadmerne vysušovať,
  • vyhýbať sa rizikovým faktorom vonkajšieho prostredia a nevhodným kozmetickým prípravkom  (používať nekomedogénne kozmetické prípravky),
  • diéta s nízkym príjmom cukrov, zníženie príjmu kravského mlieka, vylúčenie pikantných a štiplavých jedál z jedálnička,
  • používanie zjemňujúcich  hydratačných prípravkov vytvorených špeciálne pre mastnú pleť, ktoré zmierňujú lesk a zároveň pleť hydratujú, niektoré prípravky obsahujú aj zložky dlhodobo regulujúce tvorbu mazu
poistovnve